Ako prebieha dedenie nehnuteľného majetku

Dedičské konanie je jedným z nepríjemných ale nevyhnutných právnych úkonov, ktoré nasledujú po smrti blízkej osoby. Ako prebieha celý proces a na čo všetko je dobré sa pripraviť?

Existujú zmeny alebo odchýlky v procese dedenia hnuteľného majetku a nehnuteľnosti? Celý proces začína na matrike, ktorá oznámi úmrtie príslušnému súdu prostredníctvom doručenia úmrtného listu. Súd poverí notára, ktorý bude následne viesť celé dedičské konanie.

Priebeh celého procesu dedičského konania

V tomto prípade je prvou úlohou notára zistiť, či zosnulý zanechal závet, ktorý by uľahčil presné rozdelenie majetku, alebo sa v tomto prípade bude postupovať podľa platného zákona. Platný závet, ktorý má všetky právne náležitosti, má momentálne prednosť pred dedením, ktoré ustanovuje zákon. Povinnosťou notára je osloviť všetkých možných dedičov a preveriť celý majetok, ktorý je predmetom dedičského konania – aktíva i pasíva.

Povinnosti notára pri spísaní majetku sú naozaj ďalekosiahle. V prvom rade začína spolupráca s pozostalými, ktorí notára oboznámia so všetkým majetkom, o ktorom majú vedomosť. Často tu však práca nekončí a je potrebné ďalej spolupracovať so spoločnosťami, katastrom, rôznymi organizáciami a v niektorých prípadoch i s exekútorom. Po dokončení súčtu všetkých atribútov majetku, dochádza k dedičskému konaniu, ktoré vedie notár za prítomnosti dedičov, prípadne ich právnych zástupcov.

Dedičské konanie končí podpisom dedičskej dohody v prípade, že došlo k dohode medzi všetkými dedičmi. Niekedy však nastáva i situácia, že k dohode nedochádza a žiadna zo strán nechce ustúpiť. Aké sú možnosti riešenia v tomto prípade? Ak nedôjde k danej dohode, celý prípade je postúpený k príslušnému súdu, ktorý potvrdí dedičské právo u pozostalých, u ktorých bolo zákonne preukázané. Celý súdny proces končí vydaním uznesenia, ktoré si každý účastník dedičského konania musí prevziať. V prípade, že nesúhlasí s celkovým verdiktom súdu, má možnosť sa odvolať. Možnosť odvolania má právo využiť do 15 dní od prevzatia uznesenia. Odvolanie sa podáva na príslušnom súde.

Dedenie nehnuteľnosti

Predchádzajúci proces je spoločný či už je predmetom dedenia hnuteľný majetok alebo nehnuteľnosť. V prípade dedenia nehnuteľnosti je však potrebné myslieť ešte na jeden úkon a tým je zápis do katastra nehnuteľností. Táto úloha tiež spadá do právomoci notára, ktorý podáva návrh na záznam vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Osvedčenie o dedičstve je však potrebné správoplatniť na príslušnom súde, pod ktorý daný notár spadá. Zápis do katastra je možné vykonať dvoma spôsobmi.

Prvý spôsob predstavuje zaslanie (príslušným súdom) osvedčenia o dedičstve, ktoré sa nachádza v súdnom spise. Tento spôsob predstavuje dlhšiu formu zápisu. V druhom prípade, ktorý je momentálne často využívaný, si dedič sám dá zapísať osvedčenie o dedičstve žiadosťou na kataster. Po prebehnutí zápisu na príslušnom katastrálnom úrade dochádza k vystaveniu nových listov vlastníctva, ktoré umožňujú novému majiteľovi tešiť sa zo svojej nehnuteľnosti.

Osvedčenie o dedičstve by malo obsahovať:

• označenie dedičskej veci
• označenie súdneho komisára,
• označenie účastníkov a aj ich zástupcov
• vyhlásenie dedičov o spôsobe a obsahu vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
• obsah osvedčovanej skutočnosti
• ak ide o spoluvlastníkov, výšku ich spoluvlastníckych podielov
• údaj o odmene notára a o jeho výdavkoch
• údaje potrebné na zápis práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností
• miesto a dátum vydania osvedčenia o dedičstve
• podpisy účastníkov a ich vyhlásenie, že súhlasia s obsahom osvedčenia
• poučenie o tom, že účastník konania môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve požiadať súd o pokračovanie v konaní o dedičstve
• odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis

Ak neexistuje závet

Testament alebo závet ešte stále nepatria k frekventovaným právnym listinám, a tak sa často pristupuje k dedeniu zo zákona. V prvom rade dedia deti a manžel (alebo manželka) zosnulého. V prípade, že niektoré z detí nemôže dediť, jeho podiel nadobúdajú jeho potomkovia, vnuci alebo vnučky zosnulého. V tejto skupine dedí každý z pozostalých rovným dielom. Ak je predmetom dedičského konania nehnuteľnosť, jej suma, ktorá je stanovená odhadcom, je rozdelená medzi všetkých dedičov rovným dielom.

Ak zosnulý po sebe nezanechal žiadne deti, dedí majetok jeho manželka, rodičia alebo osoby, ktoré s ním zdieľali jednu domácnosť aspoň po dobu jedného roka pred smrťou.

Dedičské konanie je veľmi náročné, a preto je vždy lepšie myslieť na formu testamentu.